NAŠE PRÍBEHY


Semirov príbeh

O tom, ako k nám prišla Bejbi, som už písala. Semirov príbeh je oveľa zložitejší a plný smutných udalostí. Začal sa pri jeho narodení, keď jeho mama pri pôrode zomrela. Obetaví chovatelia Ingrid a Tibor sa úporne snažili zachrániť pár hodinové šteniatka a tým bol aj vrh C pre nich niečím špeciálnym. Úsilie chovateľov, osud a šťastné náhody sa zaslúžili o to, že všetky šteniatka prežili a dnes sú z nich psy, ktoré robia svojim majiteľom radosť.  Majú úžasnú povahu a všetky, ktoré sme poznali boli veľmi maznavé. Môj priateľ a ja sme často navštevovali Ingrid a Tibora, chodievali sa pozerať na šteniatka a na prechádzky s Bejbi a jej otcom Goshim. Tí dvaja sa spolu vždy krásne vybehali a my sme mali dobrý pocit, že Bejbi si môže  formou hry „zabojovať“ so seberovným parťákom.
  Pretože vo vrhu bola len jedna fenka, chcela si Ingrid nechať jedného psíka. Jej najoblúbenejší bol Chintai, ktorý dnes býva v chovateľskej stanici Diamant severu. Pôvodne si ho chcela nechať, ale nakoniec ho predala do Nemecka a odtiaľ sa dostal do svojho súčasného domova. Jeho príbeh je v jednej časti podobný ako pribeh jeho brata menom C´Chinki, teda príbeh Semira. Ten mal ako malý rodinu, s ktorou býval, hral sa a mám pocit, že aj sedával na sedačke.  My sme sa dozvedeli, že býval  so svojimi majiteľmi, babičkou a aj s miminkom , čo dokazuje aj jeho veľmi dobrý vzťah k deťom. Lenže ako rástol, začínala mať z neho babička strach a tak sa majitelia rozhodli, že mu nájdu
nový domov. No ten sa C´Chinkimu evidentne nepáčil, lebo po niekoľkých dňoch z neho utiekol a snažil sa hľadať svoju pôvodnú rodinu. Bežal 10 kilometrov než ho chytila Sloboda zvierat a podľa tetovania kontaktovala chovateľov. Tí sa okamžite spojili s majiteľmi, ktorí si psíka kúpili, ale oni sa priznali, že si ho nemohli nechať a predali ho.
Tam sa stopa skončila a tak sa chovatelia rozhodli, že si C´Chinkiho nechajú a dajú mu meno Semir. Keď sme sa dozvedeli, že Bejbi má nového parťaka na hry, neváhali sme a hneď vyrazili do Rusoviec pozrieť sa na Semira. Mal vtedy ani nie rok a Bejbi z neho bola nadšená. 
Ale ešte viac bol nadšený Semir z Richarda.  Tí dvaja si jeden druhého veľmi obľúbili, čo pre Bejbi znamenalo, že bude mať viac príležitostí stretávať sa s ďalšou tosou. Takmer dva roky sme cez víkendy navštevovali Goshiho a Semira a chodili s nimi na prechádzky. Potom jedného dňa pred Veľkou nocou 2008 mi volala vyľakaná Ingrid, že Semir a Goshi sa strašne pobili a preto už nemôžu spolu bývať. Pýtala sa ma, či neviem o niekom, kto by si chcel Semira vziať. Skúšala som sa pýtať priateľov a známych, ale nikto si nevedel predstaviť, že by adoptoval  troj ročného samca s neznámou minulosťou a ešte k tomu tosa inu.   
My síce bývame v rodinnom dome, ale v centre mesta a ja som pôvodne vôbec neuvažovala, že by sme niekedy mali samca, fenka sa mi zdala vhodnejšia vzhľadom na množstvo ľudí aj psov, ktorí bývajú v okolí. Ale dozvedela som sa, že o Semira sa zaujímajú aj dosť podivní ľudia, u ktorých by ho určite žiadna svetlá budúcnosť nečakala. Chceli za neho zaplatiť veľkú sumu, ktorá by sa im vrátila ak by sa používal na boj. Vtedy sme sa s priateľom rozhodli, že aj keby nás čakali ťažké chvíle prevýchovy, tak Semira si adoptujeme. 
   Začiatky naozaj neboli ľahké. Semir vo veku troch rokov bol veľmi sebavedomý, dominantný a nedôverčivý. Mal síce obrovské srdce, ktoré potrebovalo lásku a istotu, ale na druhej strane v ňom vreli hormóny dominancie, ktorú chcel v našej rodine získať. Našťastie Bejbi je sebavedomá fenka, ktorá mu hneď dala najavo, že v našej rodine je šéfom ona a jej, že šéfujem zase ja. A tak sa Semir postupne podriaďoval a môj drahý priateľ sa postupne učil, že rozumieť správaniu psov a rozdielnostiam medzi povahou fenky a psa. Trvalo nám viac ako rok kým Semir pochopil, že u nás je už naozaj doma a že to nie je len prechodné. Dnes je z neho výborný strážca, dobrý spoločník a nežný partner pre moju neter a synovcov. A pre nás je to náš milujúci pes Cchinki, ktorý nám našu lásku vracia v rôznych podobách.

Created by DeNAX